ijera

„Dali jsme vám, kamarádíčkové, dary,
dary jsme vám, kamarádíčkové, dali.
Pročpak jsme vám, kamarádíčkové, dali dary?
Abychom vám udělali radost!
A proč jsme vám chtěli udělat radost?
Nu? Inu proto, abychom my měli radost, že vy máte radost.
A měli jsme z vás radost? Ne, neměli! Ani tu nejmenší radost!"

Uhádnite kto som čo som,
som princezná s dlhým nosom,
s takým dlhým ako sloní chobot,
narástol mi počas voľných sobôt,
a keď bola nedeľa,bol tri metre od tela.

Ach keby sa našiel ktosi,
kto by za mnou môj nos nosil,
veď je dlhý ako chobot sloní,
hádam ani štyri páry koní,
neutiahli by ten nos celkom súci na vývoz.

Je to trest za moju pýchu,
teraz nedajbože kýchnuť,
ani na slnku byť ani v chládku a ak by som mala dostať nádchu,
tak sa za nos obesím. Niekde v našom polesí.
Z toho plynie poučenie, venované každej žene.
Ak vás opanuje lacná pýcha,
verte, že sa potom ťažko dýcha.
To vám radí od Brezna, dlhonosá princezná.