lemonova

Áno, ešte sa nájdu režiséri, ktorí rozprávajú príbehy, dokonca veľké príbehy. Sú to príbehy o rozprávkových hrdinoch zo skutočného sveta a o to je to pre mňa ako milovníčku rozprávok aj reality fascinujúcejšie! Je paradoxom, že dva filmy, ktoré ma najviac v tejto "sezóne" potešili, patria do kategórie, ktorú sledujem najmenej (nie preto, že by som ju podceňovala.. práve naopak: preto, že je pre moje precitlivené senzory až príliš silnou):  vojnové filmy. Prvým je Hacksaw Ridge, druhým Dunkirk. Tieto filmy sú tak odlišné, ako len môžu byť, a to ma na celej veci ohromne teší. Hacksaw Ridge je veľmi romantický, osobný, idealistický, dostávajúci sa pod kožu, možno niekedy až priveľmi tlačí na city. Dunkirk je naopak takmer dokumentárny, robený z perspektívy. Oba sú strhujúce, hoci prvý má pomalší rozbeh a druhý je typickou "nolanovskou" divokou jazdou. Oba zanechávajú veľmi hlboký odkaz, prvý akoby vychádzal z kresťanského ideálu "miluj blížneho svojho", druhý z úprimnej ľudskosti. Oba odporúčam a vďaka obom verím, že sa oplatí robiť veľké veci.