silentname

Apríl sa skončil a pokračujeme vo filmovom roku 2021 ďalej. Musím spokojne skonštatovať, že filmovo pre mňa išlo o relatívne stabilný mesiac. Nenašiel som dokopy žiadny film, ktorý by bol vyslovene hrozný, no podarilo sa mi nájsť zopár, ktoré boli skutočnými klenotmi. A zvyšok sa väčšinou držal v úrovni dobrých alebo priemerných filmov. Našlo sa aj zopár výnimiek, ale k tým sa dostanem neskôr. Najprv si tradične zhodnotíme tie klenoty, ktoré odporúčam vidieť ak ste to už nespravili.

A začneme oscarovým víťazom Anthonym Hopkinsom za jeho obdivuhodný herecký výkon vo filme "The Father". Pre mňa ide o absolútne fantastickú sondu do života starého muža, ktorý trpí silnou demenciou a spolu s ním sa snažíme zorientovať vo všetkom, čo sa vlastne okolo neho deje. Väčšina filmov by poňala túto tému asi z pohľadu jeho dcéry (ktorú hrala rovnako fantasticky Olivia Colman), no Florian Zeller sa rozhodol priniesť celý príbeh priamo z pohľadu Anthonyho. A keď je on zmätený, tak aj my ako diváci sme občas zmätený z toho čo je vlastne skutočné, a čo si len predstavuje. Alebo či všetko okolo neho v skutočnosti nie je len bezpečný prístav v jeho hlave (alebo jeho vlastný apartmán). Plus musím povedať, že finále ponúka asi jeden z najsilnejších momentov, ktoré som kedy v živote videl. Vidieť Anthonyho plakať za svojou mamou bolo asi absolútne maximum. Film, ktorý určite netreba vynechať.

Niekedy ale človek nepotrebuje silnú drámu na to, aby mal možnosť si užiť skvelý film. Ilja Najšuller a jeho "Nobody" je toho veľmi dobrým dôkazom. Toto je akčný film, aký som nevidel už skutočne dávno. Plný energie, skvelých hlášok, s fantastickým hlavným hrdinom v podaní Boba Odenkirka, niekoľkých vynikajúcich vedľajších postáv a monológov, ktoré si akosi nikto nikdy nestihol vypočuť do konca. Finále patrí medzi absolútne chuťovky. Tento film ma zahákol a nepustil. Čo vo výsledku prinieslo skvelý akčný zážitok, ktorý odporúčam vidieť, ak ste to už neurobili.

Ale nie všetky kvalitné filmy musia nutne byť hrané. Skvelá zábava pre celú rodinu prichádza od Sony na Netflixe. "The Mitchells vs. The Machines" sa podľa mňa v blízkej budúcnosti stane skutočnou animovanou klasikou. Niečo, čo bude mať vo svojej filmovej kolekcii každá rodina, a budú to spolu sledovať a baviť sa. Ja síce deti nemám, no napriek tomu som si dokázal vychutnať asi každý jeden moment v tomto filme. Je energický, je vtipný, no súčasne aj veľmi srdečný, má dobrý odkaz a varuje nás pred možnou budúcnosťou, akú nám už predstavil v roku 1920 Karel Čapek. Z filmu som ostal úprimne nadšený a tlieskam Sony Pictures Animation, ktorí pôsobia, že sa konečne vnútorne našli. Toto je cesta, ktorou by mali pokračovať ďalej. Najmä čo sa týka ich animácií.

Juhokórejská dráma "Clean Up" zase prichádza s veľmi zaujímavým príbehom medzi (asi) štyridsaťročnou upratovačkou a jej mladým kolegom, ktorý bol práve prepustený z väzenia. Majú spoločnú oveľa väčšiu históriu, než by sme si mohli na prvý pohľad myslieť a otázkou len ostáva, kedy to obaja pochopia. A aké to bude mať následky. Skvelá psychologická dráma, ktorá sa pomaly zarýva pod kožu a na správnych miestach vie skutočne udrieť. Vnútorne chápeme oboch našich hrdinov a nejako si aj prajeme, aby na konci veci dopadli dobre. Príbeh, aký som asi ešte nemal možnosť vidieť a rozhodne mal čo ponúknuť.

Na záver ešte aj skvelý hororový bonboník v podobe filmu "The Power". Momentálne ťažko podhodnotené na CSFD. A je to škoda. Konečne sa dočkáme skvelého hororu, ktorý ale ostane ohodnotený ako obyčajný nadpriemer. Možno by som mohol trošku filmu vytknúť, že jeho hlavná myšlienka na konci je trošku ako päsť na oko a možno by som bol radšej, keby to bolo viac o tom čo film robil predtým, no tá atmosféra tmavej nemocnice, odhalenia jednotlivých postáv a pochopenie toho čo sa deje bolo pre mňa viac než skvelým zážitkom. Tento film plne využíva atmosféru svojho prostredia a graduje ju na absolútne maximum. A už len z toho titulu si myslím, že by si zaslúžil oveľa väčšiu dávku uznania. Ak máte radi horory a film ste ešte nevideli, odporúčam pozrieť.

Teraz uprieme náš pohľad na druhú stranu a pozrieme sa na najhoršie filmy, ktoré som mal tento mesiac možnosť vidieť. Počas apríla by som asi nenašiel taký, ktorý bol ukážkovo hrozný ako niektoré počas minulých mesiacov ("On-Site" alebo "Gunned Down") no aj tak ide o filmy, ktoré sú hodné aspomň pripomenutia. A začneme s filmom "Vanquish". Ak Nobody je ukážka ako majú akčné filmy vyzerať, tak "Vanquish" je toho pravým opakom. Prevarený a x-krát prežutý príbeh, ktorý majú zachrániť herecké kvality Morgana Freemana a Ruby Rose. Nuž... Ruby je podľa mňa celkom okey, no Morgan Freeman mal rolu, ktorú mohol zobrať skutočne hocikto. A neponúka nič zo svojej povestnej charizmy. Tento film neodporúčam ani Morganovým die-hard fanúšikom. Nestojí to za váš čas.

Rovnako ako nestojí za váš čas ani výlet do Ugandy za drogou, ktorá vám ukáže budúcnosť. Alebo to je aspoň jadro filmu "Imperial Blue". V realite je to však skôr bočná línia filmu, kým viac tu máme otázku kto je mesiáš a kto je diabol v tele. A je to skôr cesta jedného feťáka za budúcnosťou, ktorá ale mu neprinesie žiadne zaujímavé poznanie a v závere ostane niekoľko otázok absolútne nezodpovedaných. V jadre absolútne neprínosný a zbytočný film.

Stále si stojím aj za tým, že "Every Breath You Take" je zlým filmom. Ide o klasický thriller s momentkami, ktoré vieme predvídať. O hosťovi, ktorý je v skutočnosti psychopat a naši hrdinovia to pochopia príliš neskoro. A ešte neskôr to pochopí dcéra našich hrdinov, ktorá je asi najhlúpejšia postava, akú som kedy videl. Jej reakcie sú absolútne odveci a to ani nie je o tom, že si nedá povedať. Ide o to, že nechce ani len nič počúvať. Ona sama rozumie veciam najlepšie a odmieta všetko okolo seba. Je jedno, že jej frajer skoro zabil jej nevlastnú matku. Ona to nechce vedieť, lebo inak by tento film nemohol ísť cestami, ktoré plánoval. Ona sama o sebe je dôvodom, prečo ma ten film tak vysoko nebavil. No aj keby minimálne tento element opravili, tak by sme tu mali len klasický priemerný thriller. Ako napríkald bolo aj v roku 2016 "I.T."

S filmom "Things Heard & Seen" som veril, že sa dočkáme ducharského klenotu. Pretože film na mňa pôvodne tak pôsobil. No keď som ho mal možnosť vidieť celý, tak sa to stalo len temnou uspávankou na dobrú noc. Užívateľ "EvilPhoenix" v podstate svojim komentom udrel klinec po hlave. Príliš mdlé na horor, a nedostatočne vyhrotené na drámu. To presne vystihuje podstatu problému s týmto filmom. Áno, Amanda Seyfried je super. A dokáže svoju postavu aj celkom slušne predať. Pravdou je, že nebyť jej, rating na tento film by bol oveľa nižší. Reálne však vo filme nenájdem nič ďalšie, čo by nejako posunulo tú latku vyššie. Dej je predvídateľný, postava manžela je posadená do role zloducha. A to by mi popravde ani tak veľmi nevadilo, keby to bolo o niečo zaujímavejšie. Napríklad aj "The Amityville Horror" ponúkal podobnú story. No tam sme mali možnosť vidieť aj to, že George Lutz bol skutočne ovládaný hlasmi, a že v skutočnosti mu na jeho novej rodine záležalo. V tomto filme to vysoko absentuje. Najmä keď pochopíme, že absolútne všetko v živote Georga Claira je len klamstvo a pretvárka. V jadre som o postavy neprejavil absolútne žiadny záujem a celý film ma len neskutočne unavoval a nudil.

A na záver jedno juhokórejské sklamanie. "Live Again, Love Again". Čo sa stalo? To, že je tu tento film ma úprimne mrzí, nakoľko som veľkým fanúšikom kórejských a japonských filmov. No tento film z popisu pôsobí, že chce podať jednoduchý romantický príbeh. A som všetkými desiatimi za to, aby to spravil. No potom do toho prichádzajú iné elementy a ďalšie a ďalšie nápady, ktoré z toho viac urobia komplikovanú artovú drámu, z ktorej som sa nebol už schopný vyznať. Išlo o skladbu, ktorá sa tradovala cez rôznych ľudí ďalej a ďalej? A bola prvýkrát zahraná na tom starom piane? A bola naša hrdinka posadnutá duchom, aby predala posledný odkaz mŕtvej ženy? A to skrz hudbu? A nejako náhodne to našlo správneho adresáta? Neviem. Ani na konci som nebol z filmu úplne jasný a to si myslím, že chápanie nemám najhoršie. Vyzerá to pekne, hudba je super, no komplikovaný príbeh a zbytočné odbočky a veľké množstvo nápadov z toho urobili veľké sklamanie.

Toľko k najhorším filmom. Ako to vyzerá s májovými očakávaniami? Mal som viacero kandidátov, no nakoniec divokú kartu dávam do rúk filmu "The Woman In The Window". Mám veľmi rád Amy Adams, film bol už viackrát posúvaný a počas pandémie 2020 sme sa ho v kinách počas októbra nedočkali. Nakoniec sa rozhodli tvorcovia predať práva na distribúciu Netflixu a tak sa ho konečne po dlhom čakaní máme možnosť dočkať. Dúfam, že ma tvorcovia nesklamú a prinesú skvelý thriller, aký tu očakávam.

Na záver ešte tradičná filmová štatistika. Nech sa páči a vidíme sa opäť o mesiac pri ďalšom zhrnutí. A možno by ešte stálo za to pre budúcu pamiatku napísať, že toto bol môj 100-tý príspevok do môjho denníčku.

A+ - 3x

A - 1x

A- 1x

B+ - 7x

B - 14x

B- - 6x

C+ - 9x

C - 4x

C- - 3x

D+ - 4x

D - 0x

D- - 0x

F - 0x

Celkový počet videných filmov: 52