StanislachKo

Pre staré dobré hollywoodske korene (muzikálov ako takých) mám holt slabosť. :) O nadčasovosti ani nehovorím...

Najkrajšia filmová téma EVER a to bez štipky preháňania! Dlho som hľadal verziu, ktorú sem zavesím, ale žiadna sláková ani piáno verzia nie je tak konkrétna ako tento týpek s podivným nástrojom. A zhruba od 3,50 čisté mrazenie...

Moja vstupná brána do  krásneho sveta muzikálov. A teda aj ich remake-ov. Aj po desiatich rokoch stále rovnako intenzívne rozohrieva.

Dávno sme tu nemali Rakenroll. A vôbec sme tu ešte nemali Hviezdne vojny. Chyba napravená!

Klavírny virtuóz a našťastie hrá Harryho tému tak stráviteľne (pre nás čo do komplikovanosti) a tak pekne (pre nás čo do estetickosti). Inú verziu už v živote vyhľadávať nemusím.

Tohtoročné oscarovky priniesli nejeden hudobný šmak, ja za všetky spomeniem paradoxne jednu nesmierne vtipnú z nesmierne smutného snímku. Odľahčenie ála Coenovic je niečo, čo ma zatiaľ nedokázalo sklamať.

Pokiaľ je Disneyho štúdio v niečom bez konkurencie, je to tá dokonale vyleštená rozprávková upravenosť. Bez štipky špinavosti, či drzosti. Ako rocker to neznášam, ale ako filmový divák občas potrebujem.

Hlboký ospravedlňujúci sklon pred  klipom, ktorý vo mne zapálil vášeň vo "videoklipovaní" za to, že nebol v denníčku ako prvý.

Keď som sa stretol s týmto, skoro som padol na riť. Žeby starý dobrý Georgo zvládol úplne všetko na čo siahne? Našťastie som sa dozvedel, že mu spev žalostne nešiel a teda bol prespievaný. Vuh, ešteže tak!

Snáď po dvoch rokoch, čo som tento song nepočul a náhodou som ho vzhiadol v TV... ho stále poznám naspamäť. A zamrazilo ma ako pri premiére. Najmä vďaka hutnej hudbe, odrovnávajúcemu textu... to všetko podporené týmto "pánom klipom".

Pretože supehrdinské deti každý ľúbi (svojim romantickým spôsobom)

V pravom zmysle je to krátky film, Julian Smith je filmár, v ktorom zabublalo niečo, čo nedokázal dať von inak ako pesničkou a úžasným videoklipom. Tleskáme!

Ok, keďže som zjavne svoj denníček instantne zasvetil muzikálom, či iným hudobnovizuálnym šmakom, toto musí byť... Päste a gitari... taková blbost a pri tom taková paráda!

Ako pred 60 rokmi, tak aj teraz... Niekedy mám za to, že je to stále iba o tom jednom...

 Keď je talent a vášeň, stačia dve veci - vŕzgajúca podlaha a noviny. A množstvo ľudí ako ja nad tým zakrochká blahom.

Pri vzhliadnutí niektorých vecí sa môže stať, že si sami pred sebou môžme pripadať malí... Možno ešte menší ako sme v skutočnosti. A z toho niekedy až mrazí... Ako napríklad teraz