Marina111

Kde je plno skutočného života, nie je veľa času na filmy...

 

Takto sa utešujem z môjho nenaplneného predletného predsavzatia „pozri si milión filmov, potom nebude čas". Nakoniec nebolo veľa času v lete – aspoň nie na filmy. A bolo to super leto.
Aby som však nezanedbala tento svoj denníček...

 

Trochu filmovej nudy – nasledujúce filmy majú jednu výraznú chybu – už o mesiac nebudem vedieť, o čom boli. Nesťažujem sa, nekritizujem ich, len konštatujem. Niektoré z nich by pritom mohli mať pre mňa oveľa väčšiu hodnotu... Jednoducho ju však nemali a ja nebudem špekulovať prečo. Každý mal však aj niečo, čo ma zaujalo a čo aspoň stručne pochválim: Čierny slnovrat Vieru Strniskovú, Plavkyňa zaujímavú Selen Savas a jej fešného arabského brata (som povrchná, ale aspoň nie som slepá), Je to iba vietor snahu pozrieť sa na svet očami Rómov a skvelých Rómov, ktorí by si – v prípade, že by neboli Rómovia – určite našli uplatnenie aj v iných maďarských filmoch, Funebrák vtipný úvod a Súmrak dňa mal skvelého Anthonyho Hopkinsa. A to je asi všetko, čo mám potrebu k filmom tejto kategórie povedať.

 

Trochu Sergeja Paradžanova – zaujímavý, nenapodobňujúci a nenapodobiteľný; tak na mňa zapôsobil. Snové výjavy, zvláštna symbolika, podmanivá hudba... Tiene zabudnutých predkov zavoňajú Karpatami, Farba granátového jablka Orientom... Ašir Kerib nudou. Pripúšťam však, že každý v nich možno zacíti niečo iné, a že nie každému musia zachutiť. A minimálne jeden nájdete aj na youtube.

 

Trochu vojny – Kde zbrane rinčia, múzy mlčia. Tvorcovia filmu Žalujem! sa síce päť minút pred dvanástou rozhodli varovať pred novou vojnou pripomenutím hrôz tej prvej, ale už bolo neskoro. Monštrum zvané „civilizácia" si vypýtalo nové hrôzyplné osudy a príbehy... A žijúci neznámy vojak umrel na psychiatrii od hladu. Silný príbeh, pre nás neznámy príbeh, strašný príbeh... Rada by som si ho prečítala aj v knižnej podobe. Hlídača nie; film mi stačil. A aj sa mi páčil; pomerne. Roden je výborný herec, Jiráček by mal hrať len záporné postavy a Siposová bola veľmi milým a vizuálne príťažlivým osviežením. Škoda, že zrejme šlo o jej životnú rolu – rada by som ju videla vo viacerých československých filmových počinoch.

 

Trochu výhrad – Ach, chlapče. Takto vzdychá režisér nad svojou postavou a takto vzdychám ja nad režisérom. Ach, Jan Ole Gerster, prečo si celkom dobré nápady po..kazil pokusom vytvoriť autobiografiu? Výsledok nie je zlý, ale... Mohol byť omnoho, omnoho lepší. Aj Evelyn mohla byť lepšia – ale keďže som sentimentálna, citlivá a rada raz za čas vidím dievčatka, ktorým sa splnia sny, nebudem ju kritizovať veľmi. Triera však výnimočne áno. Jeho Tanečnici v tme neverím nič; ani jednu minútu, ani jeden pocit. Björk je FANTASTICKÁ (aj preto mám na Tiersa ťažké srdce – vraj ďalšie filmy nenatáča pre skúsenosť s ním), ale to je všetko. Zvyšok je falošný a nedôveryhodný ako československý pôvod postavy. Z podobných dôvodov mám výhrady aj voči Barneyho ženám. Človek sa občas usmeje, ocení prácu maskérov, ale motívy konania postáv sú ako z príučky „kašli na psychológiu, hlavne, nech to zabaví a dojme". A Terapia láskou? Pre mňa fiasko. Možno by som nebola tak prísna, ak by som neuverila, že pôjde o najlepšiu romantickú komédiu za x rokov. Nechápem oscarové nominácie ani ocenenia. A vlastne ani fanúšikov tohto debakla. Nechcem sa však rozčuľovať a ani poučovať – aspoň že ten Cooper je stále na zjedenie.

 

Trochu filmového potešenia – pre mňa najmä Anna Karenina. Dokonca som si krátko nato požičala oba hrubé zväzky z knižnice. Pre mňa príjemné zoznámenie s najznámejšou Tolstého postavou. Okrem atmosféry, zrozumiteľnosti a jemne baladickej hudby sa mi páčili aj herecké výkony: Santiago Cabrera by naozaj stál za hriech, Vittorii Puccini som verila každé slovo, gesto aj výraz a Max von Thun charizmu svojej postavy ani nemusel hrať; doslova z neho sálala. Vďaka hereckým výkonom ma zaujala aj Carrie (prvý sfilmovaný príbeh od Kinga). Sissy Spacek nemohla byť lepšia. Jediná moja výhrada by smerovala k postave matky – akoby pochádzala z paródie, nie z horou. Tento pocit však nemá na svedomí len Piper Laurie; mala som ho už pri čítaní knižky a pri pozretí inej verzie.

 

Filmové dvojčatá, ktoré ma naozaj dostali – Noc nevesty a Tri dcéry. Oba filmy vznikli tesne pred inváziou sovietskych tankov na naše územie, oba sú svojím spôsobom kritikou režimu, oba zároveň konfrontujú s dobovými chybami cirkvi. A v oboch je hlavnou hrdinkou dcéra, ktorú otec „odložil" za mníšku. Noc nevesty ma nadchla svojou atmosférou zimy, Tri dcéry atmosférou leta. A Josefa Illíka som si pridala medzi obľúbených kameramanov. Jeho práca s obrazmi a náladou je neskutočná.

 

Pripájam odkaz na... Veď si to dešifrujte sami.