Marina111

Obdobie, ktoré mi bude v spomienkach voňať špenátovou tortou, sušiacou sa bielizňou, chvíľami s  DD... 

A čo filmové novinky?

Lída Baarová – obeť, vinníčka? Preceňovaná alebo nedocenená? Inšpirujúca alebo iritujúca? Vlastne ani neviem. Asi všetko dokopy. Aspoň teda pre mňa. A fascinujúca. To predovšetkým. Keď som si pozrela Ohnivé leto, nadobudla som pocit, že nebola až taká dobrá herečka, a možno ani tak dobrý človek... A možno po ďalšom pozretí svoj názor opäť poopravím, zmením. Dokument Příběhy slavných: Ta, která odmítla Hollywood nám ju predstavil v tretej osobe, Zkáza krásou v prvej. Páčili sa im obe – a obe mi povedali dosť. Mimochodom, tešila by som sa aj dokumentu či filmu o Zorke Janů. Myslím si, že táto sestra a jej príbeh by si zaslúžili omnoho viac pozornosti.

 

Trochu slovenskej tvorby – sama sebe sa čudujem, ale mám slabosť pre istý druh televíznych filmov. Tá tajovská voda mútna patrí medzi ne. Jozefa Gregora nám v tejto trojdielnej minisérii tvorcovia predstavili ako chlapca, mladého muža, aj ako starca. A spravili to spôsobom, ktorý sa mi páčil. Čo viac od podobného filmu chcieť. Od Hriechu Kataríny Padychovej som však čakala viac. Nie žeby ma daný film veľmi sklamal, ale ani ma nenadchol, neupútal na dlhšie, ako na dobu sledovania, a už teraz mám problém vybaviť si pointu. Škoda. Zato nenápadný, zabudnutý, bohvie z akého dna archívu vytiahnutý tv film Dobrý deň, stará mama ma príjemne prekvapil. Aj príbehom, aj výkonmi. Celý čas som tŕpla, kedy do skĺzne do pátosu, v podstate sa mu však celý čas úspešne vyhýbal. Jemne deprimujúci závan bol v tomto prípade asi tiež opodstatnený.

 

Trochu českej tvorby – Tetinka bola dosť vypätá dráma, napriek tomu si viem predstaviť, že by bola ešte napínavejšia, ešte vypätejšia. A podobné tetinky by som najradšej... Uf, škoda reči. Prednosta stanice mi párkrát vyčaril úsmev na tvári, pomaly sa však už zmierujem s tým, že zo mňa Burianova fanúšička nebude. A ešte sú tu Rebelové – dlho som sa ich bála, dlho som sa im vyhýbala, dlho som nad nimi ohŕňala nos. A skutočne; leta, láska, slnka a v ovzduší poletujúich srdiečok tu bolo toľko, že v inom čase a v inom rozpoložení by som z nich možno dávila cukrovú vatu: v danom (správnom) čase sa mi však film celkom páčil, dokonca aj tie typizácie a štylizácie, ktoré by som pri inom type filmu alebo pri inom vnútornom nasadení nestrpela, a tých pár retro hitov (napr. tento či tento) nikdy nie je na škodu si pripomenúť.

 

Trochu Agathy – áno, a zase tá Agatha. Na Tmavý cyprus a jeho pointu zabudnem veľmi rýchlo (a vlastne som už aj zabudla), no Mačka medzi holubmi ma už v knižnej podobe zaujala až príliš na to, aby som jej nedala šancu aj vo filmovom prevedení. Stalo sa. Odklon od výbornej knižnej predlohy mi prekážal (zisťujem, že to jediné mi prekáža na filmoch danej série so Suchetom), no atmosféra a lá knihy Enid Blyton postupne sa prešpikujúca detektívnymi motívmi je jednoducho príliš skvelá na to, aby sa dala kritizovať. A Vražda v Orient exprese? Skvelá. Christie jednoducho nastavila látku detektívnym príbehom veľmi vysoko. A filmári sa ju v tomto prípade pokúsili nepodliezť. Okej.

 

Trochu animovaných filmov – Poklad pána Arna by som možno zniesla aj v dlhšej podobe, v tejto krátkej bol však nadávkovaný tak akurát. Mary a Max ma dojali, rozosmiali a zaujali natoľko, že som po čase úplne prestala riešiť, že sú mutáciou Tima Burtona, Amélie z Montmartru a knižných postáv Nicole Kraussovej v Dejinách lásky. Pekný film, pekná animácia, pekný zážitok, ktorý si ešte možno zopakujem. Podobne ako animovaného Švejka – hodnotenie tu nemá veľmi dobre, zo všetkých možných aj nemožných Švejkov sa mi však táto verzia páčila zatiaľ najviac, dokonca ešte viac, ako Švejk v podaní Hrušinského. A tá hudba... No nezamilujte si takúto rozprávku.

 

Všemix – Zachráňte vojaka Ryana s čistým svedomím radím do kategórie nadhodnotených a preceňovaných filmov. Sissi by som tam hodila tiež, napriek celej tej naivite, minimálnemu deju, veľmi veľkým odklonom od reality a chvíľami nestráviteľnému sentimentu si ma však v niečom predsa len získala. Možno to však nebol samotný film, možno dokonca ani jeho hrdinka Sissi, ale naozaj prekrásna Romy Schneider. A potom prišiel Detektív Down... Bård Breien skrátka netočí tuctové filmy a každá nová jeho komédia je posunom niekam inak – a to nielen v rámci jeho tvorby. Tuto si napríklad hlavnú úlohu zahral človek s Downovým syndrómom. A to dokonca veľmi dobre. Fakt sa mi jeho výkon nepáčil len v rámci očakávaného súcitu. A ešte tu bola aj svojrázna Liv Bernhoft Osa, ktorú by som rada videla aj vo viacerých negatívnych úlohách. Sedia jej. Letný dom je oproti spomenutej komédii o detektívovi s mongoloidnou tvárou a detským mozgom poriadnym krokom smerom ku (pod)priemeru, ale je mi to fuk. Lindsay Price je sympatické a strašidelné domy fajn. Bodka.

 

Videobonus? Najradšej by som vám opäť pripomenula isté indické lahôdky, vratiac sa však do aktuálneho obdobia, nech sa páči, kompletný dokument o Líde: