Aleais

Dávam ti do daru tieto kľúče,
zamknem ťa na tisíc zámkov,
žiariš silno, ako slnečné lúče,
bojím sa, že si len vysnenou rozprávkou.

Odkladám ťa do zásuvky v srdci,
bo ma o to moja hlava prosí.
Ťaháš za sebou závoj chladnej noci,
si ten, čo radosť i smútok nosí.

Zamykám ťa na tisíc zámkov,
robím to však nežne, s láskou,
a možno časom, keď sa zobudíš,
tie zámky kľúčami otvoríš.
Nateraz ťa zamykám v srdci,
ono ťa prestať ľúbiť musí.

Čas od času si utieram slzy,
že moja myseľ na teba myslieť musí,
a trpezlivo na teba čakám každý deň,
dúfajúc, že nebudeš navždy len sen.

Snažím sa ťa zamknúť v srdci,
ktoré ťa zúfalo už prosí,
aby si to svoje otvoril
a v našu lásku a osud uveril.